História hradu Devín
Hrad Devín – predstavuje rozsiahlu gotickú stavbu z 9 storočia. Strategická poloha hradu, medzi sútokmi riek Dunaj a Morava, mala kľúčovú úlohu v dávnej histórii už z čias Keltov a Rimanov a neskôr aj medzi častými vojnami medzi Veľkou Moravou a Franskou ríšou
Kopec, na ktorom dnes stoja zrúcaniny hradu Devín, bol v 1.-4. storočí n. l. súčasťou Limes Romanum, teda rímskou vojenskou hranicou, ktorá susedila s Gerulátou, Carnuntom a Vindobónou. Svedčia o tom nálezy typických románskych vojenských staníc zo začiatku 2. storočia n. l. Niekoľko sto metrov od hradu bola objavená vojenská stanica so zemným valom a s pohrebiskom z čias cisára Valentiána I. (364 – 375 n. l.).
Najväčšiu slávu a význam nadobudol hrad Devín za vlády veľkomoravských kniežat. V tom čase bol opevneným miestom, ktoré ovládalo dôležitú tzv. Jantárovú cestu. Najstaršie správy sú z roku 864, teda z 9. a 10. storočia. V letopisoch sa uvádza, že na hrade Devín sa opevnil aj vtedajší knieža Veľkej Moravy – Rastislav so svojim vojskom
Ako významný oporný bod sa spomína v 15.- 17. storočí počas nájazdov Turkov. V roku 1683 hrad odolal nájazdom Turkov. Neskôr v 17. a 18. storočí boli opevnenia hradu niekoľkokrát prestavané.Počas vlády cisára Napoleona sa hrad stal prechodným miestom pobytu napoleonských vojsk. Vojaci tu žili a bývali viac ako desať rokov. Počas odchodu vojakov domov do Francúzska boli zničené všetky obydlia a opevnenie bolo vyhodené do povetria. Bolo to v roku 1809 a od tých čias je hrad iba v zrúcaninách. Silné nálože poškodili nielen stavebné časti hradu, ale narušili aj celkovú tektonickú štruktúru hradnej skaly...